Projekt STABILITA
Projekt Stabilita je edukačnou, terapeutickou a výskumnou aktivitou Mind&Body zdravotného centra a občianskeho združenia IPSIM, ktorého zámerom je integrovať poznatky z klasickej medicíny, psychosomatickej medicíny, vedeckého výskumu na poli epigenetiky a sociálnej epigenomiky, psychoterapie, fyzioterapie a ďalších odborov a priniesť tak nový pohľad na človeka, jeho zdravie a choroby optikou jeho osobnosti a individuálnej mozaiky jeho behaviorálnych stratégií.
Behaviorálnou stratégiou myslíme špecifickú dispozíciu k určitému vzorcu správania, ktorý má aj špecifické telesné vyjadrenie v zmysle vzhľadu tela a jeho funkčnosti. Našou hypotézou je, že tieto stratégie majú genetický podklad, ktorým nám naši predkovia predali určitý "návod na použitie" k prežitiu. Táto vrodená stratégia je však len dispozíciou, ktorá sa vplyvom aktuálneho prostredia optimalizuje epigenetickými mechanizmami buď v zmysle jej podporenia, alebo potlačenia.
Z epigenetického výskumu dnes vieme, že naša osobnosť sa utvára najmä v období detstva, kedy majú prostredie a naše najbližšie vzťahy najväčší formatívny vplyv na to, kým v dospelosti budeme. Naša osobnosť sa utvára neustálymi interakciami medzi našou dispozíciou a očakávaniami a pravidlami spoločnosti. Tieto očakávania, ktoré dieťa často prežíva ako neprijatie, vyvíjajú tlak na jeho prispôsobenie sa a potrebu potlačenia seba v prospech vzťahov, ktoré sú na jeho prežitie nevyhnutné. Toto je pravdepodobne jeden z významných mechanizmov, ktorým sa naše vrodené stratégie formujú do ich budúcej podoby. Ak je našou hlavnou stratégiou napríklad prosociálne správanie a staranie sa o druhých, môže táto dispozícia aj týmto mechanizmom prerásť do miery, kedy vo vzťahoch úplne stratíme sami seba a celá naša energia a snaha idú do uspokojovania potrieb druhých. To môže mať zásadný vplyv na kvalitu nášho života, ale aj na naše zdravie.
Z dlhodobého pozorovania pri práci s klientmi vnímame, že niektoré typy ochorení a zdravotných problémov sú významne viazané na určité osobnostné typy a ich dominantné stratégie, prípadne na konflikt medzi ich rozdielnymi stratégiami. Tomuto prepojeniu, skúmaniu súvislostí a nachádzaniu terapeutických riešení chceme v projekte Stabilita venovať pozornosť.
Aj keď to zrejme nebude v prostredí technickej západnej medicíny ľahké, chceme sa pozrieť na ľudské zdravie a choroby z úplne odlišnej perspektívy. Nové výskumy na poli genetiky, epigenetiky a sociálnej epigenomiky totiž naznačujú, že zámerom našej biologickej podstaty je najmä prežitie a rovnováha, či už jedinca, jeho sociálneho systému, ale najmä komplexného biologického systému na zemi. Výskum totiž naznačuje, že gény, ktoré pripisujeme niektorým chorobám, niekde vo svojom historickom základe kódovali určitú stratégiu prežitia, ktorá vo svojej dobe prešla evolúciou kvôli tomu, že pomáhala prežiť. Nevieme, či to niečo zmení v prístupe medicíny, ale možno to zmení pohľad na význam ochorenia pre konkrétneho človeka.
Krehká stabilita
Ako spolu súvisia nadmerná citlivosť, hypermobilita a špecifické zdravotné ťažkosti.
Bolesť Poruchy spánku Nestabilita, točenie hlavy
Únava Alergie, ekzémy, astma MCAS (syndróm aktivovaných mastocytov)
Depresia Potravinové intolerancie Fibromyalgia
Tetánia Funkčné tráviace problémy Náchylnosť k vírusovým ochoreniam (herpes)
Autoimunita Histamínová intolerancia Long covid syndróm
Dysautonómia (POTS) Nízka hladina D vitamínu ADHD
Hypermobilita Anémia a nízka hladina železa Vysoká aktivita parasympatiku
Tieto ťažkosti alebo diagnózy sa často združujú u skupiny ľudí, ktorých majú niečo spoločné. Tým niečím je špecifický typ osobnosti, ktorý sa vyznačuje vysokou citlivosťou a vnímavosťou voči ľuďom a okolitému prostrediu. Na telesnej úrovni ich spája hypermobilita, teda nízke svalové napätie buď celého tela, alebo niektorých svalových skupín. Tiež mávajú ďalšie fyziologické špecifiká, napríklad sklon k nízkemu tlaku, nižšej hladine železa a anémii, špecifickú imunitnú a metabolickú reaktivitu. Vo vzťahoch aj práci bývajú obetaví, loajálni a empatickí, starajú sa viac o druhých a o fungovanie celku, než o svoje osobné potreby. Bohužiaľ však majú často tendenciu nechať sa utlačiť a manipulovať, neudržať si vlastné hranice, prepracovať sa, vyhorieť a dopracovať sa k chronickej únave a psychosomatickým a iným zdravotným ťažkostiam.
Mnoho z týchto ľudí prechádza zdravotným systémom a hľadá riešenie svojich problémov. Často však narážajú na nepochopenie a nenachádzajú pomoc. Ak sa kaskáda preťaženia a zdravotných ťažkostí rozbehne, môže viesť k zbytočnému utrpeniu, neschopnosti fungovať v bežnom živote, až k invalidizácii.
Je prekvapivé, že moderná medicína tejto skupine nevenuje takmer žiadnu pozornosť, nemá pre nich riešenia a často sú ich ťažkosti zosmiešňované. Pravdou je, že sa na ne obvykle neumiera, ale ale žiť sa s nimi tiež veľmi nedá. Ak človek tohto typu príde na lekárske vyšetrenie alebo preventívnu prehliadku, často odchádza so správou, že sa nič nenašlo a je zdravý. Náš zdravotný systém totiž nie je svojim prístupom na ich spektrum ťažkostí zameraný, takže týmto sitom prepadávajú. Posledné desaťročia sa síce začali objavovať popisné diagnózy (syndróm priepustného čreva, histamínová intolerancia, tetanický syndróm, POTS, fibromyalgia,..), ktoré aspoň nahrádzajú predtým používané hanlivé výrazy "hypochondria" alebo "hysterka", tieto diagnózy ale obvykle neprinášajú zmysluplné terapeutické riešenia.
Čo je za tým? Sú títo ľudia nejako porušení a na telesnej úrovni poškodení? Prečo sa tieto ochorenia tak často združujú a čo s tým robiť?
V Mind&Body zdravotnom centre venujeme tejto skupine pozornosť dlhé roky, a to z komplexnej psychosomatickej perspektívy. Vnímame, že ich ťažkosti nejako súvisia s ich osobnostnou dispozíciou a nejde o žiadnu poruchu. Až keď sme prestali na ľuďoch hľadať a popisovať poruchy a diagnózy, mohli sme ich začať vnímať cez ich osobnosť, pozitívne stránky a stratégie správania, ktoré sa často v rodine tiahnu cez generácie.
My ľudia sme veľmi sociálne a vzťahové bytosti. Mnoho výskumov potvrdzuje, že byť vo vzťahu, patriť niekam a mať zmysel a hodnotu pre rodinu či spoločnosť je esenciálnou životnou potrebou, podobne ako jedlo a voda. Výskumy jasne potvrdzujú, že samota je zrejme najvýznamnejší rizikový faktor chronických ochorení. Vzťahy k životu potrebujeme ako soľ. Ale tiež potrebujeme vnímať a vážiť si seba, byť rešpektovaný a prijímaný so svojimi potrebami a hodnotami. Naša osobnosť sa utvára nekonečnými interakciami medzi nami a prostredím.
V súčasnej spoločnosti je bohužiaľ skôr výnimkou, keď nás naše prostredie a najbližší ľudia prijímajú v našej prirodzenosti a autenticite. Rodina, škola, spoločnosť, cirkev, priatelia,.. tí všetci majú očakávania, podmienky a pravidlá, ktorých dodržiavaním podmieňujú svoj vzťah. A my na tieto očakávania musíme nejako reagovať. Ak je naše prijatie podmienené pravidlami, očakávaniami a potlačením seba, musíme si vybrať medzi JA alebo VZŤAH.
Ak zvolíme vzťah, musíme s ním prijať aj jeho podmienky a pravidlá a vzdať sa aspoň do určitej miery svojich potrieb aj autenticity. Svoju sebahodnotu si udržiavame uspokojovaním potrieb druhých a fungovaním celku, do ktorých investujeme veľkú časť svojej energie. Našou dominantnou stratégiou sa stáva citlivosť a prosocialita, staranie sa o druhých.
Naopak, ak zvolíme seba a svoje potreby a rezignujeme na vzťah, ktorý nám viac berie ako dáva, musíme sa obrniť pred pocitom osamelosti a neprijatia nejakou formou správania a mechanizmami znecitlivenia, aby sme to ustáli a udržali si pocit zmyslu a sebahodnoty. Našou dominantnou stratégiou sa stáva individualizmus, spoliehanie sa najmä na seba. Toto rozhodnutie však nebýva vedomé a dobrovoľné, je to voľba nášho tela, ktorú stratégiu uprednostní. Zásadná väčšina tohto formovania a utvárania našich životných a vzťahových stratégií prebieha vo veľmi skorom detstve. V procese nášho vývoja sa môžeme identifikovať s jednou dominantnou stratégiou, ale často týchto stratégií máme viac a nie vždy sú vo vzájomnom súlade.
Náchylnosť k prosocialite alebo individualizmu sa obvykle formuje skúsenosťami a interakciami v našom detstve, ale veľmi pravdepodobne získavame základ k tomuto typu správania geneticky. Výskumy potvrdzujú, že v rôznych typoch prírodného prostredia, geografických lokalitách aj typoch spoločností je evolučne výhodnejšia prosociálna stratégia a komunitné fungovanie (napríklad východná Ázia), zatiaľ čo v spoločnostiach západnej Európy alebo v USA je oveľa adaptívnejšia stratégia individualizmu, súťaživosti a spoliehania sa na seba. Pri pestovaní ryže je potrebná spolupráca, potlačenie svojich potrieb a tolerancia inakosti, pri love zvere a nedostatku zdrojov sa evolučne presadzuje individuálna, súťaživá a netolerantná stratégia.
Našou hypotézou je, že geneticky zdedená stratégia sa v kontexte súčasného prostredia epigenetickými mechanizmami buď podporí a významnejšie rozvinie, alebo potlačí, a že jedným z vysvetlení uvedených zdravotných ťažkostí môže byť konflikt medzi dispozíciou a prostredím, alebo konflikt medzi dvoma našimi rozdielnymi dispozíciami, ktoré často dedíme od našich rodičov. Zdravie a harmóniu sa darí udržať významne lepšie, ak žijeme v súlade so svojou stratégiou.
Naše skúsenosti s prácou s ľuďmi na prosociálnom (hypermobilnom, nadmerne citlivom) spektre túto hypotézu potvrdzujú. Z vysokej citlivosti sa však v prostredí individualizmu, racionalizmu, súťaživosti a pravidiel stáva skôrnevýhoda, ktorá máva zdravotné následky. Tomuto prepojeniu a tejto skupine ľudí sa chceme venovať v podtéme nášho projektu, ktorý sme nazvali Krehká stabilita.
Ak vás zaujíma viac, ak ste v tejto téme našli seba, svojich blízkych či klientov, príďte na našu prednášku, workshop a ďalšie plánované aktivity. Sledujte a podporte Projekt Stabilita, ktorý sa snaží nielen rozšíriť povedomie o týchto súvislostiach, ale ponúknuť aj terapeutické riešenia.
MUDr. Lenka Bachratá a tím Mind&Body zdravotného centra